Výstava Petra Kľúčika: ZLATÝ KĽÚČIK

Výstava P. Kľúčika "Zlatý Kľúčik sa skladá z troch častí. Prvou sú ilustrácie k detským knihám, ktoré sú však výborným čítaním aj pre ich rodičov, z ktorých mnohé získali ocenenia.
Druhú časť tvoria dodnes nepublikované ilustrácie k dnes už "kultovému" dielu J.R.R.Tolkiena Hobit, ktoré boli vytvorené v roku 1990.
A poslednou časťou sú voľné grafiky, ktoré sú pravdepodobne najviac známe medzi zberateľmi. Ak môžem parafrázovať ich autora, tak zobrazujú zvieratá alebo tvory, ktoré boli súčasťou stvorenia Sveta, ale neskôr sa ukázalo, že neboli celkom podarené, a tak skončili "v koši". Avšak Peter Kľúčik ich náhodou objavil, a tak nám umožnil ich vidieť, i keď texty k nim možno nie sú úplne pôvodné, ale snáď vystihujú to, prečo sa s nimi dnes môžeme stretnúť už len v obrazoch.

Keď sa Boh rozhodol stvoriť náš svet (bohvie prečo sa na také niečo vôbec podujal), nevedel ešte presne ako ho má vytvoriť, čo zrejme vychádzalo z toho, že sám nevedel, prečo tento svet tvorí. V podstate išlo len o akýsi jeho rozmar – capricios, ktorý sa mu nakoniec vymkol z rúk. Nuž, nikto nie je neomylný, ani Boh.

Teda, keď sa Boh z rozmaru rozhodol stvoriť tento svet, neprebiehalo všetko hladko ako je to popísané v Biblii. To však neznamená, že by sa o božích prešľapoch nevedelo. Len sa pozrite okolo seba. Svet je plný rôznych mutantov a hybridov. To, že sa tieto božské lapsusy v Biblii nespomínajú, vychádza z jej ideologickej podstaty. Nemohla predsa polemizovať o osobe, adorácii ktorej bola venovaná celá kniha. Potom by Biblia stratila význam. Napriek tomu sa ani pisateľovi Biblie, aj keď sa snažil ako mohol, nepodarilo isté nedostatky úplne zamaskovať.

Keď si zoberiete Bibliu a začítate sa do Prvej knihy Mojžišovej tzv. Genesis, dozviete sa, že prvý deň Stvorenia sveta Boh riekol: ”Nech je svetlo a bolo svetlo. A Boh videl svetlo, že je dobré, a Boh oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer a bolo ráno, prvý deň” (M 1, 3-5). Pritom aj laikovi bez väčších znalostí astrofyziky je jasné, že deň aj noc súvisia so slnkom, ktoré Boh paradoxne podľa Biblie stvoril až na tretí deň: ”A bol večer, a bolo ráno, tretí deň. A Boh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delili deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky. A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietili na zem. A bolo tak. A Boh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy. A Boh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietili na zem, a aby panovali nado dňom i nad nocou a aby delili svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré” (M 1, 14-18). Boh ako kosmokreátor mal iste lepšie znalosti o fyzikálnej podstate svetla ako ľudia, takže nepochybne stvoril slnko a teda aj hviezdy už prvý deň. Ak si položíme otázku, prečo je to v Biblii naopak, dospejeme k poznatku, že tretí deň asi Boh robil niečo, o čom sa nechcel veľmi rozširovať a čo chcel pred verejnosťou utajiť.

Čo sa vlastne stalo tretí deň, že sa jeho udalosti museli takto primitívne kamuflovať? Kľúč k riešeniu tejto záhady zrejme spočíva v probléme rozmnožovania. Tak napríklad v prípade stvorenia rastlín, v druhý deň stvorenia, je v Biblii jasne definovaný ich reprodukčný systém: ”A zem vydala sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä podľa svojho druhu, a všelijaký strom rodiaci ovocie, v ktorom bolo jeho semä, podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré.” (M 1, 12),” zatiaľ čo v prípade rýb a vtákov, ktoré Boh stvoril až na štvrtý deň, nie je vôbec uvedené, ako sa majú rozmnožovať: ”A Boh ich požehnal a riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte vody v moriach, a vtáctvo nech sa množí na zemi.” (M 1, 21) Podobne tomu je aj u ostatných živočíchov stvorených v piaty deň: ”A Boh riekol: Nech vydá zem živú dušu podľa jej druhu: hovädá a plazy a zemskú zver podľa jej druhu! A bolo tak. A Boh učinil zemskú zver podľa jej druhu i hovädá podľa ich druhu i všelijaký zemeplaz podľa jeho druhu. A Boh videl, že je to dobré” (M 1, 24-25). V čom tkvie toto informačné embargo? Ak si myslíte, že ide len o formálny nedostatok, tak ste na hlbokom omyle, pretože pri stvorení človeka šiesty deň, Boh už zámerne vymedzuje dve rozdielne pohlavia: ”A Boh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril, mužské a ženské pohlavie ich stvoril” (M 1, 27). Nie je zarážajúce, že u človeka Boh vymedzuje dve pohlavia a u zvierat nie?

Tu si môžeme položiť ďalšiu otázku. Ako mohol Boh stvoriť človeka a ešte k tomu na svoj obraz, bez toho, aby si neodskúšal reprodukčný systém, s ktorým sám ako najvyššia jedinečná substancia iste nemal žiadne skúsenosti, pretože bol a snáď ešte stále je, trojjediný? Z vyššie uvedenej analýzy je pravdepodobné, že sa s problémami tohto druhu asi stretol, práve inkriminovaný tretí deň, keď stvoril zvieratá, ktorým prikázal, aby sa množili bez toho, že by ich stvoril v rámci každého druhu dualitne ako samčie a samičie! Viete si prestaviť tú Sodomu-Gomoru, ktorá nastala po tom, ako sa samci resp. samice párili so samcami resp. samicami rôznych druhov? Iste nič na čo by mohol byť Boh hrdý a o čom by na verejnosti vyhlasoval, že je to dobré. A propos, práve z toho zrejme pochádza nechvaľne známe pomenovanie sodomizmus (gomorizmus, ktorý je oveľa horší, už našťastie dávno upadol do zabudnutia).

Capricios – rozmary

Súčasné poznatky o vývine živočíchov na našej planéte koniec koncov nepriamo korešpondujú s genézou Stvorenia uvedenou v biblii. Paleontologické nálezy fosílnych živočíchov naozaj potvrdzujú, že život vznikol v mori. Prvé živočíchy žili najprv v mori (štvrtý deň) a len pomaly sa aklimatizovali na súši. Potom prišla éra Dinosaurov, v Biblii poeticky nazývaných ako hovädá – plazy (piaty deň) a nakoniec prišla éra cicavcov, z ktorých práve človeku Boh predurčil dominantné postavenie (šiesty deň). Všetky uvedené stupne sú doložené archeologickými prameňmi. Tretí deň, ktorý sa nám podarilo identifikovať ako deň, keď sa Bohu extrémne nedarilo alebo keď experimentoval s reprodukčnými procesmi zvierat, však v archeologickom materiáli zastúpený nie je a to z jednoduchého dôvodu: Boh po týchto nepodarkoch, samozrejme až na výnimky, šikovne zamietol stopy. Ako to urobil, nevieme. Snáď len jednoducho potiahol myšou a všetky nepodarky hodil do koša. Rekonštrukcia tretieho dňa sa preto zákonite bude pohybovať v hypoteticko-špekulatívnej rovine. Jednotlivé pozorovania predkladáme vo forme laboratórneho denníka zostaveného podľa jednotlivých živočíšnych druhov, ktorý Boh po ukončení výskumu samozrejme zlikvidoval tiež.

Plachtohlavec – Velum capitis Kmeň: Strunatec – Chordata Podkmeň: Stavovec – Vertebrata Skupina: Bezčelustnatý – Agnatha Trieda: Cicavorybec – Mammaosteychthyes Pôvod: samec – gepard, samica – raja Genéza: Gepard omočil vyplavené vajíčka raje na brehu mora, z ktorých sa vyliahli gepardi s hlavami raje sklopenými o 180º. Poznámka: Anatomická deformácia bránila živočíchovi v prijímaní potravy. Jedinec zomrel od hladu.

Holubopysk – Columba ornithorhynchus Kmeň: Strunatec – Chordata Podkmeň: Stavovec – Vertebrata Skupina: Čelustnatý – Gnathostomata Trieda: Vtáci – Aves Pôvod: samec – holub, samica – vtákopysk Genéza: Holub vysedel vajce vtákopyska, z ktorého sa vyliahol vták s vtákopyskovým zobákom. Poznámka: Anatomická deformácia nebránila živočíchovi v prijímaní potravy. Tento druh žije dodnes na neznámom ostrove v tichomorí. V období dažďov niekedy prilieta do Bratislavy. Pri troške pozornosti ho možno vidieť v parku Janka Kráľa.

Mačka lyžičiarska – Felis platalea Kmeň: Strunatec – Chordata Podkmeň: Stavovec – Vertebrata Skupina: Čelustnatý – Gnathostomata Trieda: Cicavec – Mammalia Pôvod: samec – mačka, samica – lyžičiar obyčajný Genéza: Mačka zožrala z hniezda lyžičiara obyčajného nevysedené vajce, po ktorého požití sa mačke vydula spodná pera do tvaru zobáku lyžičiara. Poznámka: Deformácia spodnej čeluste bránila živočíchovi v aktívnom prijímaní potravy, t.j. čo mu nepadlo samé do huby (napr. pečené holuby), to nedokázal zjesť.

Mačkobod – Felis punctum Kmeň: Strunatec – Chordata Podkmeň: Stavovec – Vertebrata Skupina: Čelustnatý – Gnathostomata Trieda: Cicavec – Mammalia Pôvod: samec – pythón, samica – mačka Genéza: Pythón obrovský zhltol mačku. Nepodarilo sa mu ju však stráviť bezo zvyšku, takže nakoniec vylúčil análnym otvorom mačku s pythónovitým telom. Poznámka: Pohybová predispozícia živočícha pohybujúceho sa sťahovaním tela mu bránila pri chytaní potravy, t.j. mačke sa nepodarilo chytiť ani myš. Jedinec zomrel od hladu.

Mačkobod bezhlavý – Felis punctum sine capitis Kmeň: Strunatec – Chordata Podkmeň: Stavovec – Vertebrata Skupina: Čelustnatý – Gnathostomata Trieda: Cicavec – Mammalia Pôvod: samec – pythón, samica – mačka Genéza: Pythón obrovský zhltol mačku, z ktorej sa mu podarilo stráviť len hlavu, takže nakoniec vylúčil análnym otvorom mačku bez hlavy. Poznámka: Anatomická deformácia bránila živočíchovi pri prijímaní potravy, t.j. nemal ústny otvor. Jedinec zomrel od hladu.

Tukan mamutí – Rhamphastos mammonteus Kmeň: Strunatec – Chordata Podkmeň: Stavovec – Vertebrata Skupina: Čelustnatý – Gnathostomata Trieda: Vtáci – Aves Pôvod: samec – tukan, samica – mamut Genéza: Tukan oplodnil nič netušiaceho mamuta, ktorý sa pásol na prasličkách. Mamut zniesol obrovské vajce, z ktorého sa vyliahol tukan so zahnutým mamutím klom namiesto zobáku. Poznámka: Anatomická deformácia bránila živočíchovi v prijímaní potravy. Jedinec zomrel od hladu.

Hroch bradavičnatý – Hippopotamus phacochoreus Kmeň: Strunatec – Chordata Podkmeň: Stavovec – Vertebrata Skupina: Čelustnatý – Gnathostomata Trieda: Cicavec – Mammalia Pôvod: samec – hroch, samica – sviňa bradavičnatá Genéza: Hroch oplodnil sviňu bradavičnatú, ktorá sa išla napiť k rieke. Sviňa porodila hrocha s tlamou svine. Poznámka: Jedinec vyhynul z dôvodu absencie primárnej zložky potravín v rieke, t.j. burských orieškov.

Dvojchvostec – Duo caudatus Kmeň: Strunatec – Chordata Podkmeň: Stavovec – Vertebrata Skupina: Čelustnatý – Gnathostomata Trieda: Cicavec – Mammalia Pôvod: samec – tiger, samica – šakal Genéza: Tiger znásilnil šakala pokúšajúceho sa uchmatnúť kúsok sústa práve tigrom ulovenej koristi. Šakal porodil mláďa so zadnou tigrovitou a prednou šakalovitou časťou. Poznámka: Anatomická predispozícia živočícha mu bránila v plynulom pohybe, t.j. zadné nohy vyvinuli pri behaní oveľa väčšiu rýchlosť ako predné, takže zviera vždy spadlo na rypák. Dvojchvostec sa preto živil prevažne zdochlinami a možno sa nimi niekde kŕmi dodnes.

Jaguár špirálovitý – Panthera spiralis Kmeň: Strunatec – Chordata Podkmeň: Stavovec – Vertebrata Skupina: Čelustnatý – Gnathostomata Trieda: Cicavec – Mammalia Pôvod: samec – jaguár, samica – veverička Genéza: Jaguár oplodnil veveričku oddychujúcu na strome potom, čo zjedla kondorovi vajce, ktorý sa predtým kŕmil bobulami zo špirálovníka (druh paleopalmy). Jedinec mal telo jaguára s chvostom veveričky, kondorovitým operením a špirálovite skrútenými údmi. Poznámka: Pohybová predispozícia živočícha bránila v aktívnom predátorskom spôsobe života. Vďaka svojim predkom sa mohol kŕmiť aj orechmi zo špirálovníka, tie však nepostačovali k jeho plnohodnotnej výžive, takže zomrel na podvýživu.

- - -